Vieš, že dlhé sedenie pri obrazovke ti škodí, a napriek tomu pri nej presedíš ďalšie tri hodiny. Vieš, že vzťah dávno nefunguje, a napriek tomu si hovoríš, že to "veď nie je až také zlé". Presne v tomto vnútornom pnutí medzi tým, čo vieš, a tým, čo robíš, býva kognitívna disonancia.
Čo je kognitívna disonancia
Kognitívna disonancia je nepríjemný vnútorný stav, ktorý vzniká, keď v tebe existujú dve presvedčenia, alebo presvedčenie a správanie, ktoré si navzájom odporujú. Pojem v roku 1957 zaviedol psychológ Leon Festinger. Podľa jeho teórie ťa táto nezhoda motivuje k tomu, aby si ju čo najrýchlejšie odstránil/-a, podobne ako hlad motivuje k jedlu. Problém je, že najrýchlejšia cesta k odstráneniu nezhody nie je vždy tá najzdravšia.
Ako sa kognitívnej disonancie zbavujeme
Slávny experiment Festingera a Jamesa Carlsmitha to ukázal veľmi presvedčivo. Účastníci museli vykonávať nudnú úlohu, a potom ju pred ďalším človekom opísať ako zaujímavú. Tí, ktorí za klamstvo dostali len jeden dolár, si nudnú úlohu neskôr skutočne začali vybavovať ako zaujímavú. Tí, ktorí dostali dvadsať dolárov, si ju pamätali ako nudnú, akou aj bola. Vysoká odmena im totiž dala jasné vysvetlenie, prečo klamali, takže žiadnu nezhodu neriešili. Nízka odmena vysvetlenie neponúkla, a tak si účastníci sami upravili presvedčenie, aby sedelo s tým, čo urobili.
Prečo je dobré kognitívnu disonanciu vedome rozpoznať
Kognitívna disonancia sama osebe nie je chyba. Je to signál, že medzi tvojimi presvedčeniami a tvojím správaním je trhlina, ktorú stojí za to preskúmať. Problém nastáva vtedy, keď namiesto zmeny správania jednoducho preprogramuješ presvedčenie tak, aby ti nevadilo. Zostaneš v práci, ktorá je proti tvojim hodnotám, a presvedčíš sa, že "veď to tak majú všetci". Alebo ignoruješ dôkazy, ktoré by ťa nútili priznať si chybu, len aby si nemusel/-a zniesť nepríjemný pocit z toho, že si sa mýlil/-a.
Súvisí kognitívna disonancia s talentmi
Self-Assurance® v tieni dokáže obhajovať vlastné rozhodnutie aj vtedy, keď fakty hovoria jasne proti nemu, pretože priznanie omylu by narušilo istotu, na ktorej tento talent stojí. Significance® v tieni si vie ospravedlniť aj sporné rozhodnutie, len aby ochránil obraz vlastnej výnimočnosti. Tieto prepojenia sú INMEE® interpretáciou, nie oficiálnym obsahom Gallup, Inc. Podobný mechanizmus obhajovania nesprávneho rozhodnutia opisuje aj heslo Sabotéri, konkrétne hlas Sudcu, ktorý po chybe hľadá skôr výhovorku než riešenie.
Ako s kognitívnou disonanciou pracovať
Pomenuj si presne, čo je v rozpore. Nestačí cítiť nepokoj, treba vedieť, ktoré presvedčenie a ktoré správanie si navzájom odporujú.
Over si, či meníš presvedčenie, alebo realitu. Ak si vysvetľuješ fakty tak, aby sedeli s tým, čo už robíš, pravdepodobne len znižuješ nepohodlie, nie riešiš príčinu.
Skús malú zmenu správania namiesto veľkého ospravedlnenia. Menšia zmena smerom k tvojim hodnotám znižuje nezhodu rovnako účinne ako výhovorka, len trvalejšie.
Použi Personálnu SWOT analýzu. Pomôže ti vidieť, kde presne sa tvoje správanie a hodnoty rozchádzajú.
