V skratke
Vnútorná motivácia ťa poháňa samotná činnosť, vonkajšia motivácia poháňa odmena alebo pochvala zvonku.
Odmena dokáže vnútornú motiváciu dokonca oslabiť, ak príde za niečo, čo si už predtým robil/-a rád/rada.
Vnútornú motiváciu živia tri potreby: autonómia, pocit zvládnutia a spolupatričnosť s druhými.
Otázka nie je, ktorá motivácia je správna, ale ktorá z nich v tvojom živote prevláda a prečo.
Predstav si dve kolegyne, ktoré robia rovnakú prácu rovnako dobre. Jedna sa teší na projekt už v nedeľu večer. Druhá čaká len na výplatný deň a pochvalu od šéfa. Obe sú "motivované", no každá úplne iným spôsobom. Presne v tomto rozdiele sa skrýva otázka, ktorú si možno nikdy nepoložil/-a: robíš to, čo robíš, pre seba, alebo pre potlesk?
Čo je vnútorná a vonkajšia motivácia
Vnútorná motivácia znamená, že ťa poháňa samotná činnosť. Robíš niečo, pretože ťa to baví, zaujíma alebo ti to dáva zmysel, nie kvôli tomu, čo za to dostaneš. Vonkajšia motivácia naopak závisí od odmeny mimo samotnej činnosti: peniaze, pochvala, známka, lajky, alebo strach z trestu. Väčšina bežného života je zmes oboch. Rozdiel je v tom, ktorá z nich prevláda a čo sa stane, keď odmena zmizne.
Prečo odmena niekedy vnútornú motiváciu oslabí
V roku 1971 uskutočnil psychológ Edward Deci experiment so skladačkou Soma. Ľudia, ktorí za riešenie skladačky dostávali peniaze, sa jej po skončení experimentu venovali menej ako tí, ktorí odmenu nedostali vôbec. Odmena teda nezvýšila ich záujem, ale ho oslabila. Tento jav sa neskôr potvrdil v desiatkach ďalších štúdií. Rozsiahla metaanalýza 128 experimentov ukázala, že hmatateľné odmeny viazané na výkon dokážu vnútornú motiváciu opakovane oslabiť, najmä pri činnostiach, ktoré človeka už predtým bavili. Vnútorná motivácia sa v tejto chvíli oslabuje presne preto, že odmena preberá miesto dôvodu, prečo si to robil/-a predtým.
Tri potreby, ktoré vnútornú motiváciu živia
Vnútorná motivácia nie je náhoda, ale dôsledok troch naplnených potrieb. Podľa teórie sebadeterminácie psychológov Edwarda Deciho a Richarda Ryana stojí za ňou vždy aspoň jedna z nich.
- Prvou je autonómia, teda pocit, že o svojom konaní rozhoduješ sám/sama.
- Druhou je kompetencia, teda pocit, že danú vec zvládaš a napreduješ v nej.
- Treťou je spolupatričnosť, teda pocit skutočného prepojenia s ľuďmi okolo seba. Čím viac tieto tri potreby napĺňaš, tým menej odmenu zvonku vôbec potrebuješ.
Súvisí to s tvojimi talentmi
Každý talent má svoju vlastnú verziu vnútornej motivácie. Learner® siaha po nových informáciách bez toho, aby ho k tomu niekto musel nútiť. Achiever® cíti uspokojenie už zo samotného odškrtnutia úlohy, nie až z pochvaly, ktorá príde po nej. Significance® naopak potrebuje vidieť dopad svojej práce na druhých, a bez tejto spätnej väzby motivácia rýchlo klesá. Prepojenia na talenty sú INMEE® interpretáciou, nie oficiálnym obsahom Gallup, Inc. Viac o tom, ako presne sa tieto vnútorné potreby jednotlivých talentov prejavujú, nájdeš v článku Potreby talentov.
Ako rozoznať, či robíš niečo pre seba, alebo pre potlesk
Skús si predstaviť, že by sa to nikto nedozvedel. Ak by si danú vec urobil/-a aj bez toho, aby ju niekto videl alebo ocenil, v hre je skôr vnútorná motivácia.
Všimni si, čo cítiš tesne pred odmenou. Teší ťa už samotná práca, alebo len čakáš na moment, keď príde pochvala či výplata?
Nastav si hranice voči cudzím kritériám úspechu. Ak sa vždy porovnávaš s tým, čo majú alebo hovoria druhí, tvoja motivácia stojí na vonkajšom potvrdení, nie na tebe.
Pýtaj sa, čo by ostalo, keby zmizli lajky aj uznanie. Odpoveď ti povie, koľko z tvojej motivácie je skutočne tvoje.
Skús sa na chvíľu zastaviť
- Ktorú časť svojho dňa by si robil/-a rovnako aj bez akejkoľvek odmeny?
- Kedy naposledy ťa niečo pohltilo natoľko, že si stratil/-a pojem o čase?
- Čo presne v tebe hovorí, keď čakáš na potlesk namiesto toho, aby si si veci užil/-a sám/sama?




