"To urobím radšej sám/sama, veď kým by som to niekomu vysvetľoval/-a, už to mám hotové." Znie ti to povedomo? Táto veta znie racionálne, a v jednej konkrétnej úlohe možno aj je. Problém nastáva, keď sa stane tvojím jediným spôsobom fungovania, a zrazu si jediný človek, cez ktorého musí prejsť úplne všetko.

Prečo je delegovanie ťažké pre silné realizačné talenty

Presne s týmto prišiel na koučing jeden z našich klientov, softvérový podnikateľ, ktorý vybudoval a úspešne predal firmu. No keď si spätne prešiel svoje doterajšie obchodné partnerstvá, zistil niečo prekvapivé: takmer vo všetkých bol so svojimi partnermi "nekompatibilný", nie zlí ľudia, len ľudia s iným tempom, ktorí ho posúvali len o málinko a stálo to neúmerne veľa energie. Podobný vzorec, dôveru vo vlastné sily namiesto dôvery v tím, rieši aj Martinov príbeh: Prehnaná sebestačnosť.

Delegovanie je ťažké najmä pre ľudí so silnými realizačnými talentami: Achiever®, Responsibility®, Focus®. Práve tie im dávajú istotu, že "keď to urobím sám, bude to určite dobre", čo z nich krátkodobo robí spoľahlivých ľudí. Ale dlhodobo im to bráni vybudovať okolo seba tím, ktorý dokáže fungovať aj bez ich neustálej prítomnosti.

Ako sa delegovanie učiť

Skutočná zmena nenastáva vo chvíli, keď si povieš "musím viac delegovať", to zvyčajne nevydrží dlhšie ako týždeň. Nastáva vo chvíli, keď si zmeníš otázku. Namiesto "ako to urobím sám/sama najrýchlejšie" sa spýtaj "kto je ten správny človek, s ktorým to spolu dotiahneme ďalej". Je to jedna veta, no vyžaduje si dôveru, ktorú si možno dlho nedovolil/-a mať. Súvisí to aj s workoholizmom: delegovanie totiž často nie je len o práci. Ale o tom, dovoliť si konečne spomaliť.

Rovnaká téma sa objavuje aj pri vedení tímu bez formálnej pozície: viac o nej v článku Ako rozvíjať líderské zručnosti, aj keď nemáš pod sebou tím.