Poznáš ten pocit, keď si v miestnosti plnej ľudí, a napriek tomu sa cítiš úplne sám/-a? Presne to je chýbajúca spolupatričnosť. Nie je to to isté čo byť medzi ľuďmi. Je to pocit, že do nich skutočne patríš.

Čo je spolupatričnosť

Spolupatričnosť je pocit, že patríš k niečomu väčšiemu, než si sám/-a: k rodine, komunite, tímu alebo spoločnosti ako celku. Nejde o formálne členstvo ani o fyzickú prítomnosť medzi ľuďmi. Je to vnútorné presvedčenie, že máš miesto, kde ťa prijímajú takého/-ú, aký/-á si. A že tvoja prítomnosť má pre druhých význam.

Spolupatričnosť verzus Connectedness®

Tieto dva pojmy sa dajú ľahko zamieňať, hoci opisujú odlišné veci. Connectedness® patrí medzi 34 talentov CliftonStrengths®. Je to vrodený spôsob myslenia, pri ktorom človek prirodzene vníma súvislosti medzi udalosťami a verí, že svet má svoj zmysel a poriadok. Spolupatričnosť je naopak univerzálna ľudská potreba. Má ju každý, bez ohľadu na talentový profil. Človek so silným Connectedness® môže cítiť spolupatričnosť k celému ľudstvu abstraktne. Niekto s úplne iným profilom ju hľadá v jednom konkrétnom, blízkom kruhu ľudí.

Spolupatričnosť a ďalšie talenty

Viaceré talenty formujú, kde a ako človek spolupatričnosť hľadá. Relator® ju nachádza v pevných, hlbokých vzťahoch s malým počtom ľudí, nie v širokej sieti kontaktov. Woo® ju naopak prirodzene hľadá naprieč širokým okruhom ľudí a cíti sa dobre aj medzi cudzími tvárami. Includer® si zasa intenzívne všíma, kto v skupine stojí bokom, a aktívne ho preto zapája dovnútra. Žiadny z týchto vzorcov nie je lepší ako druhý. Len ukazujú, že spolupatričnosť má u každého človeka inú podobu. Tieto prepojenia sú INMEE® interpretáciou, nie oficiálnym obsahom Gallup, Inc.

Prečo je spolupatričnosť dôležitá

Pocit spolupatričnosti patrí medzi základné psychologické potreby popri bezpečí a autonómii. Keď chýba, človek sa často stiahne a stratí motiváciu zapájať sa. Alebo sa naopak prispôsobí skupine natoľko, že stratí kontakt s vlastnou autenticitou. Zdravá spolupatričnosť funguje inak: dovoľuje byť súčasťou skupiny a zároveň zostať sám/-a sebou.

Keď sa spolupatričnosť zvrhne do prispôsobenia

Tieň spolupatričnosti nastáva vtedy, keď sa z potreby patriť stane potreba zapáčiť sa za každú cenu. Človek vtedy potláča vlastný názor. Mení svoje správanie podľa toho, čo si myslí, že skupina očakáva. Postupne stráca schopnosť rozoznať, kde končí jeho skutočná identita a kde začína rola, ktorú pred skupinou hrá. Opačný extrém je rovnako riskantný: strach z odmietnutia niekedy vedie k tomu, že sa človek vopred vzdá spolupatričnosti a izoluje sa, ešte skôr než ho niekto stihne odmietnuť.

Ako si budovať zdravú spolupatričnosť

Pomáha hľadať skupiny a vzťahy, v ktorých môžeš byť sám/-a sebou bez toho, aby si sa musel/-a prispôsobovať do bodu straty vlastnej identity. Všímaj si tiež rozdiel medzi tým, kedy sa prispôsobuješ z úcty k druhým, a kedy to robíš zo strachu, že inak ťa neprijmú. Spolupatričnosť, ktorá stojí na strachu, zriedka vydrží dlho.