Prestal/-a si sa snažiť nie preto, že by ti nezáležalo, ale preto, že máš pocit, že to tak či tak nič nezmení? Rezignácia je presne toto: tichý vnútorný ústup, keď človek prestáva investovať energiu do niečoho, čo predtým považoval za dôležité.

Čo je rezignácia

Rezignácia je psychický stav. Človek v ňom prestáva aktívne vynakladať úsilie smerom k cieľu, vzťahu alebo situácii, hoci mu na nej predtým záležalo. Narozdiel od jednorazového sklamania ide o postupný proces. Často je aj nenápadný. Energia a nádej, ktorú do danej oblasti človek vkladal, sa postupne vytráca. Nahrádza ju tichý súhlas s tým, že "to tak už zostane". Navonok môže rezignácia pôsobiť ako pokoj alebo zmierenie sa so situáciou. Vo vnútri ide skôr o vzdanie sa, nie o skutočné prijatie.

Čím sa rezignácia líši od naučenej bezmocnosti

Naučená bezmocnosť je presvedčenie, že vlastné kroky nemajú žiadny vplyv na výsledok. Zvyčajne vzniká po opakovanej skúsenosti so zlyhaním. Rezignácia ide o krok ďalej. Človek už ani neskúša, pretože presvedčenie o vlastnej bezmocnosti si osvojil ako fakt o sebe alebo o situácii. Naučená bezmocnosť je teda často príčinou. Rezignácia je jej dlhodobým dôsledkom, stavom, v ktorom sa človek prestáva pýtať, či by sa dalo niečo zmeniť.

Ako sa rezignácia prejavuje

Typickým znakom je veta "aj tak je to jedno" alebo "už to nemá zmysel riešiť". Táto veta sa stáva automatickou odpoveďou na takmer akúkoľvek výzvu v danej oblasti. Ďalším znakom je pokles iniciatívy. Človek už nerieši veci, ktoré by skôr riešil sám od seba, napríklad návrh zmeny v práci alebo konfrontáciu v partnerskom vzťahu. Rezignácia sa často maskuje za zrelosť alebo nadhľad. V skutočnosti ide o únavu z opakovaného sklamania, nie o skutočný pokoj.

Súvisí rezignácia s talentmi

Rezignácia sa najčastejšie objavuje práve tam, kde človek dlhodobo nemôže používať svoje prirodzené talenty. Niekto so silným Achiever® prestane navrhovať zlepšenia, keď jeho nápady opakovane nikoho nezaujímajú. Niekto s výrazným Empathy® prestane ponúkať podporu, keď ju okolie dlhodobo odmieta. Boreout vzniká z nedostatku príležitosti talent použiť. Rezignácia vzniká z opakovanej skúsenosti, že jeho používanie neprinieslo žiadnu zmenu. Uvedené popisy sú INMEE® interpretáciou, nie oficiálnym obsahom Gallup, Inc.

Čo s rezignáciou robiť

Prvým krokom je pomenovať si konkrétnu oblasť, v ktorej si prestal/-a skúšať. Pripomeň si, prečo ti na nej pôvodne záležalo. Pomáha aj Personálna SWOT analýza. Ukáže ti, či ide skutočne o oblasť bez možnosti zmeny, alebo len o dlhodobo nepoužívaný talent, ktorý čaká na inú príležitosť. Malý, nízkorizikový pokus v tejto oblasti dokáže postupne narušiť presvedčenie, že zmena nie je možná. Viac o tom, ako talenty reagujú na dlhodobý nedostatok priestoru, nájdeš aj v hesle Tieň talentu.