Prokrastinácia nie je vždy len lenivosť – môže byť dôsledkom strachu, nudy, nízkej hodnoty, ktorú prisudzuješ svojmu času, alebo toho, že úloha nesedí tvojim prirodzeným talentom. Niekedy je dokonca užitočná. Kľúčové je vedieť rozlíšiť, o ktorý prípad ide, a podľa toho zvoliť riešenie.
Odkladanie úloh si spájame hlavne s niečím negatívnym: s pocitom viny, so stresom, s frustráciou. Odložiť niečo na neskôr je jednoduché. Dôsledky však bývajú nepríjemné. Je to však naozaj také jednoznačné? Rovnako ako pri väčšine vecí, ani tu neplatí len čierna a biela. Nižšie nájdeš päť dôvodov prokrastinácie, ktoré sa najčastejšie opakujú, aj to, kedy odkladanie nie je vôbec na škodu.
Päť dôvodov prokrastinácie
- Prvým dôvodom je, že ťa práca jednoducho nebaví. Môže ísť len o časť práce: bežné najmä u podnikateľov na začiatku, ktorí musia zvládať marketing, stratégiu, predaj aj účtovníctvo naraz. Alebo ide o tvoju prácu ako celok, keď si zaseknutý/-á v zamestnaní, kde nevyužívaš svoj potenciál.
- Druhým dôvodom je strach: zo zlyhania, z toho, čo si o tebe pomyslia druhí, alebo z toho, že výsledok nebude dokonalý. Strach je dôvod, prečo veci odkladáš alebo ich neurobíš vôbec.
- Treťou príčinou je nuda. Aj v práci, ktorú máš rád/rada, občas príde moment, keď stratíš drive. Vtedy robíš veci mechanicky, bez energie a elánu.
- Štvrtým dôvodom je zámerné odkladanie. Necháš si na poslednú chvíľu úlohy, do ktorých sa ti nechce, alebo sú príliš zložité. Vieš pritom, že "zjesť žabu" hneď na začiatku by bolo oveľa efektívnejšie.
- Piatym dôvodom je nízka hodnota, ktorú prisudzuješ sebe a svojmu času. Buď si myslíš, že tvoj čas je menej cenný než čas druhých. Alebo ti chýba dôvera, že úlohu vôbec zvládneš.
Toto boli tvojich päť dôvodov prokrastinácie – teraz vieš, kde hľadať príčinu, keď zase niečo odkladáš.
Keď odkladanie vôbec nie je na škodu
Odkladanie nie je vždy problém. Niekedy funguje ako nástroj:
- keď potrebuješ odstup a novú perspektívu,
- keď chceš naštartovať kreativitu,
- keď ti pomáha ako stratégia pri vyjednávaní,
- keď podporuje intuitívne rozhodovanie namiesto slepého držania sa plánu,
- alebo jednoducho keď si potrebuješ oddýchnuť.
Súvisí prokrastinácia s talentmi?
Áno, súvisí, a to dvoma smermi. Buď ide o tieň niektorého z tvojich silných talentov, teda z tých, ktoré máš v TOP 10. Alebo ide o talent, ktorý patrí medzi tvoje slabšie stránky, teda do poslednej tretiny tvojho talentového profilu.
Ľudia so silným talentom Harmony® vedia odkladať rozhovor so šéfom. Tušia totiž, že príde k výmene názorov, a to nemajú radi. Ľudia so silným Maximizer® majú tendenciu robiť všetko na 200 %. Často sa však zaseknú v detailoch a zbytočne strácajú čas. Learneri® zas radi študujú a nasávajú informácie, no menej už aplikujú a idú do samotnej akcie. Podobný vzorec priveľkého ponárania sa do detailov opisuje aj náš článok o perfekcionizme.
Na druhej strane, ak máš Discipline® medzi svojimi slabšími talentami, môže sa ti ťažšie dodržiavať vlastný plán. Podobne to majú aj ľudia s Achiever® alebo Activator® niekde na chvoste talentového profilu. Bez týchto talentov chýba prirodzený ťah na tvrdú prácu, produktivitu a okamžitú akciu, a to môže viesť práve k prokrastinácii. Rozdelenie väčších úloh na drobné kroky, o ktorom hovoríme aj v článku o multitaskingu a singletaskingu, pomáha aj tu.
Skús toto najbližšie, keď niečo odkladáš
Jednoduchá úloha
Nabudúce, keď si všimneš, že niečo odkladáš, skús najprv pomenovať dôvod. Ktorý z piatich dôvodov vyššie sa ťa najviac týka – nechuť, strach, nuda, zámerné odkladanie alebo nízka hodnota vlastného času? Až potom si vyber jeden konkrétny krok. Pri strachu urob najmenšiu možnú časť úlohy. Nudu skús spojiť s niečím, čo ťa baví. A pri nechuti si over, či problém nie je v úlohe samotnej, ale v tom, že nesedí tvojim talentom.
