Čo je syndróm impostora

Syndróm impostora sa po slovensky nazýva aj syndróm sebaspochybňovania. Ide o vzorec myslenia, pri ktorom si aj mimoriadne úspešní ľudia nedokážu pripustiť vlastnú kompetenciu. Napriek jasným dôkazom o svojich schopnostiach majú pocit, že sú podvodníci, a že ich niekto čoskoro odhalí. Pojem prvýkrát použili v roku 1978 americké psychologičky Pauline Clance a Suzanne Imes. Pôvodne ho opísali u vysokoškolácok s vynikajúcimi výsledkami, ktoré napriek tomu pripisovali svoj úspech náhode alebo omylu. Neskoršie výskumy potvrdili, že syndróm impostora postihuje rovnako mužov aj ženy.

Ako sa prejavuje

Kto zažíva syndróm impostora, zvyčajne pripisuje svoj úspech šťastiu, správnemu načasovaniu alebo cudzej pomoci, nikdy vlastnej schopnosti. Chvála alebo ocenenie namiesto radosti vyvolávajú nepokoj, pretože potvrdzujú obraz, ktorý sám o sebe nepovažuje za pravdivý. Typický je aj vnútorný hlas, ktorý po každom úspechu šepká: tentoraz to vyšlo, ale nabudúce ma odhalia. Tento vzorec sebaspochybňovania sa často zintenzívňuje práve v nových situáciách. Pri zmene kariéry, povýšení alebo vstupe do neznámeho prostredia chýba dlhodobá história výsledkov, o ktorú by sa človek mohol oprieť. Úzko to súvisí aj s pojmom sebadôvera, ktorá v takýchto chvíľach prirodzene klesá. Viac o tom, ako sebaspochybňovanie rozpoznať a pracovať s ním, nájdeš v článku Neveríš si?

Prečo súvisí s metodikou MOT™

Syndróm impostora sa dotýka presne toho, čo rieši fáza Prijať v Teórii 3P. Pomenovať talent je kognitívny krok: vieš, aké máš silné stránky. Prijať je iný druh práce: dovoliť si veriť, že tieto silné stránky sú tvoja skutočná realita, nie dočasné šťastie, ktoré raz skončí.

Presne tu tento vzorec najčastejšie brzdí. Človek pozná svoj talentový profil, no vnútorne mu neverí, talent zostáva len zaujímavou informáciou, nie súčasťou identity. Opačný extrém predstavuje ego, ktoré naopak talent nadmerne bráni. Kým ego talent nadhodnocuje, tu sa deje presný opak: talent sa podceňuje a poprie.

Čo pomáha

• Zapisuj si úspechy hneď, keď sa stanú, nie až keď ich spochybníš. Krátky záznam ti neskôr pripomenie, že to nebola náhoda.
• Všímaj si vetu "mal som šťastie" a skús namiesto nej povedať, čo si k výsledku reálne priniesol ty.
• Rozprávaj sa o tom nahlas. Tieto pocity potichu prežíva takmer každý, aj ľudia, ktorých obdivuješ.
• Pripusť, že neistota pri niečom novom je normálna, nie dôkaz, že tam nepatríš.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Syndróm impostora sám osebe nepredstavuje duševnú chorobu ani klinickú diagnózu. Niekedy sa však spája s generalizovanou úzkosťou, depresiou alebo výrazne zníženým sebavedomím. Ak tieto pocity pretrvávajú dlhodobo a zasahujú do bežného fungovania, je namieste vyhľadať psychológa alebo psychiatra. Vtedy nestačí pracovať na sebavedomí len vlastnými silami. Koučing s metodikou MOT™ je v takom prípade vhodným doplnkom, nie náhradou odbornej starostlivosti.