Trinásť rokov bez jedinej výpovede, samé dobré referencie. A predsa presvedčenie, že to bola len náhoda.
Meno klientky a niektoré okolnosti sú z dôvodu ochrany súkromia zmenené. Príbeh vychádza z reálnych koučovacích sedení.
Veronika dostala ponuku, ktorá znie jednoducho: nová vedúca pozícia v medzinárodnej spoločnosti, s tímom, ktorý mala vybudovať od nuly. Navonok pripravená, vnútri plná pochybností. Na koučing prišla s jedinou otázkou: čo ak na to nemá? Štyri sedenia s Tinou jej pomohli objaviť, že odpoveď mala celý čas pred sebou.
Nová vedúca pozícia
Veronika je typ človeka, okolo ktorého sa ľudia cítia dobre. Kolegyňa z iného mesta jej raz povedala: „Povedala som ti veci, ktoré som nepovedala nikdy nikomu." Veronika to zobrala ako kompliment a nikdy nad tým viac nepremýšľala. Také to jednoducho je.
Vnútri bol iný príbeh. Trinásť rokov v jednej firme, spoľahlivá, tím vždy za ňou stál. A predsa, keď prišla ponuka — nová vedúca pozícia — jej prvá myšlienka nebola radosť.
„Myslím si, že som tak-tak nejako zostala."
Nie že by ju vybrali pre jej kvality. Keď pozíciu odmietol niekto iný, ona bola jednoducho k dispozícii. K tomu chaos okolo nástupu, neúplné informácie, rodina čakajúca na odpovede, ktoré nemala. A doma deti, partner, zodpovednosť za všetko naraz.
„Nechcem sa z toho zrútiť. A zdravie máme len jedno."
Prvé sedenie
Celý proces prebiehal podľa metodiky MOT™ a jej Teórie 3P — Pomenovať, Prijať, Pracovať. Vstupným podkladom bol dotazník Gallup CliftonStrengths® 34.
Tina si pred sedením prešla Veronikin profil a vedela, čo ju čaká. Povedala jej to rovno: „Čakala som ženu, ktorá je veselá a pozitívna. Ktorá ale nevie dať seba na prvé miesto. Ktorá je zodpovedná hlavne voči ostatným. A ktorú to vyčerpáva."
Veronika sa odmlčala. „Áno. To sedí."
Z desiatich top talentov má Veronika osem zameraných na vzťahy a komunikáciu. To nie je náhoda a nie je to slabosť. Je to presne ten profil, ktorý robí z človeka výnimočného manažéra. Otázkou nebolo, či na pozíciu má. Otázkou bolo, či tomu sama verí. Nová vedúca pozícia jej nepadla do lona náhodou — bola dôsledkom trinástich rokov práce.
Tu Tina pomenovala niečo, čo Veronika doteraz nevedela nazvať: syndróm impostora. Je to stav, pri ktorom človek pripisuje svoje úspechy náhode a žije v strachu, že to raz „vyjde najavo." Prejavuje sa presne tak, ako to opísala Veronika: zostala som, nie že by si ma vybrali.
„Keby ťa len nechali, dávno by ťa vyhodili. To sú dáta — nie pocity."
Čo koučing odkrýval
Harmónia, ktorá ustupuje príliš
Harmony® — Veronikin prvý talent — v nej vytvára prirodzenú potrebu pohody a konsenzu. Dar pre každý tím. Ale Tina jej ukázala aj tieň: za každou konfrontáciou vidí konflikt. Radšej ustúpi, aj keď vie, že má pravdu.
Nástroj: trénovať hranice na malých, bezpečných situáciách — doma, s deťmi, s partnerom. Mozog sa učí postupne a prenáša to ďalej. „Keď sa naučíš povedať, čo chceš ty, pri maličkostiach — dokážeš to aj tam, kde na tom skutočne záleží."
Empatia ako dar aj záťaž
Na druhom mieste je Empathy® — Veronika cíti emócie ľudí okolo seba intenzívne, bez toho aby sa o to snažila. Niekedy ju to zahanbuje: „Neviem prečo plačem, keď to nie je moja vec."
Tina ju zastavila: „Práve preto ti ľudia hovoria veci, ktoré nepovedali nikomu inému. Je to tvoj dar. Len musíš vedieť, koho do svojho emocionálneho priestoru púšťaš."
Spoločenskosť, ktorá otvára dvere
Woo® a Communication® — vďaka nim Veronika prirodzene vypĺňa každú miestnosť energiou. Tina jej povedala priamo: tento talent sa objavuje vo vedení veľkých firiem neúmerne často. Nie je to náhoda.
A upozornila ju na niečo, čo je stále reálne: žena, ktorá je otvorená a príjemná, sa ľahko stane terčom. „Ustriehnuť si to neznamená zmeniť sa. Znamená to vedieť, kedy a pred kým."
Inkluzivita, vzácny talent
Includer® má len málokto. Veronika ho žila celý život, no nikdy nevedela, čo to je. Ten pocit, keď vidí niekoho sedieť bokom a musí za ním ísť.
„Mne to nepomáha, keď je niekto vyčlenený," povedala jednoducho.
„Väčšina ľudí, ktorých stretávam, ho má úplne dole," odpovedala Tina. „Ty ho máš v top desiatke. To je vzácne."
Zlomový moment
Na treťom sedení Tina položila otázku: „Keby sa tvoj nový tím spýtal, prečo by chceli byť práve u teba? Čo by si im povedala?"
Veronika sa zamyslela. A potom odpovedala: „Otvorenú komunikáciu. Vypočujem si vaše problémy. Nájdeme riešenie. A dúfam, že si vytvoríme kolektív, kde nám bude spolu dobre."
„A verí ti to?" spýtala sa Tina. „Áno. Myslím, že áno."
Bol to prvý moment, kedy to povedala bez otáznika na konci.
Čo si odniesla
Na záverečnom sedení to zhrnula sama: „Tu rozprávate o mne, akoby ste ma poznali dvadsať rokov."
Z koučingu odišla s niekoľkými konkrétnymi ukotveniami.
Fakty nad pocitmi.Keď príde myšlienka „zostala som", zastaviť sa a pozrieť na dáta, nie na emóciu. Trinásť rokov bez výpovede nie je náhoda.
Trénovať hranice na malých veciach.Doma, s deťmi, s partnerom — každý deň o kúsok viac. Mozog sa to učí postupne a prenáša to ďalej, aj tam, kde to skutočne záleží.
Nechať sa vidieť.Keď jej trasie hlas alebo sa červená, pomenovať to nahlas: „Je to pre mňa dôležité." Nie schovať sa za mlčaním.
Vedieť, koho pustiť do svojho priestoru.Empatia je dar — no nie každý si zaslúži plný prístup k tomu, čo cíti.
Ísť hlbšie.Koučing otvoril veci, ktoré presahujú jej rámec. Pokračovala aj v terapii, pretože niektoré bloky siahajú hlbšie, než sa dá dosiahnuť štyrmi sedeniami.
A napokon jedno zásadné preformátovanie: „Nedostala som túto pozíciu náhodou. Mám na ňu. A budem ju robiť po svojom."
Spoznávaš sa vo Veronike?
Spoľahlivá, empatická, vždy tam pre ostatných — a v tichosti si hovoríš, že to, čo si dosiahla, je len náhoda. Že raz to vyjde najavo.
Syndróm impostora nie je pravda o tebe. Je to len pocit — a pocity sa dajú pomenovať, racionalizovať a postupne meniť.
Presne na to slúži koučing.
